Magazín KPI
Časopis Katedry počítačov a informatiky FEI TUKE
kpi

Téma: diplomová práca

Ako merať pripravenosť stredného podniku na NIS2?

Vyhláška NBÚ č. 227/2025 Z. z. zaviedla pre stredné podniky vyše 150 opatrení, resp. otázok v binárnej forme „áno/nie“, bez váženia a bez prioritizácie. Na Slovensku podľa zdrojov a odbornej praxe zatiaľ neexistuje verejne dostupná metodika ani nástroj, ktorý by prevádzkovateľom základnej služby umožnil systematicky samohodnotiť svoj súlad s aktuálnou legislatívou. Tento článok zhŕňa diplomovú prácu, ktorá takúto metodiku navrhuje – rozkladá zdĺhavé otázky vyhlášky na jednoznačne overiteľné podotázky, integruje historickú skúsenosť s incidentmi, technologickú expozíciu a dopady na biznis procesy do jednotného skóre rizika a výstupom je prioritizovaný zoznam nápravných opatrení.

Ako dokáže umelá inteligencia sledovať dopravu v meste v reálnom čase

Mestá dnes čelia rastúcej doprave, častejším zápcham a potrebám efektívnejšieho riadenia premávky. Moderné technológie umelej inteligencie a počítačového videnia dokážu analyzovať obraz z kamier v reálnom čase, automaticky rozpoznávať vozidlá a zbierať cenné dopravné dáta bez zásahu človeka. Článok približuje princípy detekcie objektov, fungovanie modelov YOLO a možnosti využitia inteligentných dopravných systémov v praxi. Doprava v ére umelej inteligencie Doprava v mestách je každým rokom hustejšia. Rastúci počet vozidiel spôsobuje dopravné zápchy, vyššiu nehodovosť aj väčšie environmentálne zaťaženie.

Detekcia ransomvéru SIEM systémom HELK

Médiami často prebiehajú správy o opätovných útokoch ransomvérom, pri ktorých došlo k zašifrovaniu dôležitých dát, kľúčových pre fungovanie súkromnej spoločnosti, štátnej inštitúcie, alebo inej spoločenskej organizácie. Útočníkmi sú potom požadované obrovské sumy peňazí pre výmenu za šifrovací kľúč, ktorým je možné dáta odšifrovať a takto získať späť. V tomto článku je popísané riešenie detekcie ransomvéru pomocou SIEM systému HELK, pomocou ktorého bola dosiahnutá citlivosť detekcie 65,22% a špecifickosť 100%. Riešenie bolo vytvorené v rámci diplomovej práce „Detekcia bezpečnostných hrozieb“.

Virtuálny hudobný nástroj

Hudba je nepopierateľnou súčasťou každodenného života človeka. Väčšina ľudí ju ale vníma predovšetkým pasívne, napríklad počúvaním vopred vytvorených skladieb. Málokto má privilégium hudbu prežívať aj aktívne, takpovediac z opačného konca, teda komponovaním a hraním. Pre takýto zážitok je potrebné dlhoročné štúdium a cvičenie. Úlohou virtuálneho hudobného nástroja je sprostredkovať možnosť voľného komponovania a hrania hudby bežným ľuďom a zároveň obohatiť jej auditívnu stránku o vizualizáciu, pohybový aparát a prípadne iné komponenty.

Doménovo-špecifický jazyk pre vývoj webových aplikácií

Spôsob vývoja dnešných webových aplikácií založený na trojvrstvových architektúrach pozostávajúcich zo serverovej a klientskej časti aplikácií prináša problémy s duplicitou kódu. Každá časť aplikácie môže byť implementovaná pomocou iného webového rámca. Nástroj BFI (Backend Frontend Interface), vyvinutý v rámci diplomovej práce, rieši problém s duplicitou dátového modelu generovaním jeho definície pre jednotlivé rámce na základe jednej špecifikácie a prináša so sebou aj ďalšie výhody ako napríklad generovanie komunikačného rozhrania, ktorým sa prenášajú dáta definované v tomto dátovom modeli.

Využitie digitalizovaného písma pre diagnostiku dysgrafie

Tento článok opisuje využitie digitalizovaných záznamov písma na diagnostikovanie dysgrafie. Dysgrafia je porucha písania, čiže neschopnosť správne napodobniť jednotlivé tvary písmen. Článok sa venuje analýze dysgrafického rukopisu pomocou vzoriek písma. Z digitalizovaných záznamov je možné extrahovať parametre, ktoré dokážu pomôcť pri diagnostikovaní dysgrafickej poruchy. Tieto parametre sa využijú na návrh predikčného modelu dysgrafického písma za pomoci využitia strojového učenia. Výstupom výskumu bol natrénovaný model, ktorý je schopný klasifikovať pôvod ručne písaného prejavu.

Vývoj jazyka pomocou ANTLR4 a YAJCo

Tento článok má za úlohu ukázať použitie nástrojov ANTLR a YAJCo na vývoj syntaktického analyzátora počítačového jazyka. Obidva nástroje sú generátory jazykových procesorov, ale využívajú rozdielne postupy na tvorbu jazykov.